Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce Hronské Kosihy

História obce

Územie obce bolo osídlené už v neolite a v staršej dobe bronzovej. Prvý písomný záznam o obci sa nachádza v zoznamoch pápežských desiatkárov z roku 1294, v ktorých je uvedená pod menom Kezw. Neskôr v roku 1311 patrila medzi tie obce, ktoré boli zničené v bojoch Matúša Čáka Trenčianskeho s uhorským kráľom Karolom Robertom. V roku 1390 bol už zemepánom obce Ladislav Šáral, potom rod Levických a Harastiovcov, ktorí pripojili obec k hradnému panstvu levickému, preto v neskoršej dobe Hronské Kosihy zdieľali spoločný osud s hradom Levice.


V roku 1601 mala obec 45 domov. V časoch tureckej poroby – v roku 1618 museli obyvatelia obce uznať zvrchovanosť Turkov a vykupovať si od nich mier. Vtedy sa obec spomína pod menom Tót-Kesi. Vo veľkej bitke cisárskeho vojska s oddielmi ostrihomského pašu Aliho pri Leviciach dňa 19.7.1664 padol i hornouhorský vrchný kapitán, majiteľ levického panstva Štefan Kohári. Na jeho počesť, v katastrálnom území obce Hronské Kosihy dodnes stojí malá kaplnka na mieste kde splašený kôň zanechal jeho telo.


V roku 1720 mala obec prvú krčmu. V roku 1773 sa obec spomína ako Koszihy. V roku 1828 mala 74 domov a 500 obyvateľov. V roku 1869 mala 602 obyvateľov a v roku 1900 mala 759 obyvateľov v 88 domoch.


Počas prvej svetovej vojny narukovalo do armády 115 mužov z obce, z ktorých zahynulo 28.


Od roku 1920 má obec názov Hronské Kosihy a v tomto roku mala 717 obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny 1941-45 neboli v obci spôsobené žiadne väčšie škody. Na Slovenskom národnom povstaní sa zúčastnilo 47 mužov z obce, z ktorých sa domov vrátilo 27.

Prehľad známych starostov obce

Pavel Hraško od 1934, Jozef Poprac od 1939, Florián Hansko od 1945, Anton Máčaj od 1946, Ján Valentík od 1948, Štefan Števko od 1949, Ján Ábelovský od 1951, Jozef Čenger od 1951, Štefan Horváth od 1952, Jozef Máčaj od 1953, Július Máčaj od 1954,Anton Čenger od 1957, Anton Seneši od 1964, Jozef Petrík od 1971, Lukáč Torda 1981, Marek Reguľa od 1986,Jozef Seneši od 2011.
 

Kultúra

V roku 1958 prvýkrát verejne vystúpila dychová hudba PO TEKOVIANKA pod vedením učiteľa Jozefa Pavla a mala 21 členov. Pravidelne sa zúčastňovala okresných i krajských súťaží. V roku 1957 vznikol v obci divadelný ochotnícky súbor pri Osvetovej besede, ktorý založil riaditeľ školy František Mačuga. Krúžok mal 24 členov. V roku 1970 bola založená spevácko- tanečná skupina, ktorá vytvorila spolu s dychovou hudbou jeden súbor Tekovan. V roku 1954 bol v obci inštalovaný miestny rozhlas. V roku 1965 mala miestna knižnica 1222 zväzkov. V roku 1968 bol v obci založený klub priateľov Matice slovenskej.

Medzi najvýznamnejších rodákov sa bezpochyby radí jazzový hudobník Jozef Dodo Šošoka,ktorý sa narodil v našej obci 16.03.1943/umrel 21.11.2008 v Piešťanoch/.Jozef "Dodo" Šošoka má za sebou viac ako 40 rokov jazzovej umeleckej činnosti, ktorá mu priniesla osobité postavenie jedného z najvýznamnejších sólistov bicích nástrojov a perkusií na Slovensku a vynikajúcu medzinárodnú povesť. Tento výnimočný hudobník organizoval medzinárodné projekty a spolupracoval s veľkým množstvom významných osobností jazzu.Vychádzal z hard bopového štýlu, ktorý transformoval do osobitého prejavu. Spájal v ňom rôzne exotické vplyvy – africkej hudby a Blízkeho východu. Jeho prejav bol plný výbušnosti, gradácie a kontrastu.V kontexte slovenského jazzu sa Šošokovi podarilo vytvoriť osobitý spôsob hry na nástroji, ktorý bol ocenený aj v zahraničí a konfrontovaný na koncertoch s významnými hudobníkmi z rôznych krajín sveta.

Bol členom Pražského džezového kvarteta. Spolupracoval s legendárnym americkým saxofonistom Johnom Purcellom v sólovom projekte "WORLD JAZZ MUSIC". Je zakladateľom a bol lídrom Slovenského jazzového kvarteta. Je nositeľom americkej ceny Leo Danihelsa za hudbu, Slovenský hudobný fond mu udelil cenu za celoživotné dielo, propagáciu jazzu doma i v zahraničí a za vernosť jazzu. 

Šport

Vznik organizovanej telovýchovy sa viaže na rok 1950, kedy vznikla telovýchovná jednota DŠO Sokol s činnosťou v stolnom tenise, ľadovom hokeji a vo futbale.

 

Národopis

V obci sa hovorilo stále stredoslovenským nárečím. V prvej polovici nášho storočia sa využíval aj čilejkársky dialekt. Obyvatelia obce nosievali čilejkársky kroj.


Verejné budovy

Najstaršou stavbou je Koháryho kaplnka 1714, od vtedy bola viackrát renovovaná. Druhou najstaršou stavbou je rímsko-katolícky kostol sv. Jakuba postavený v klasickom slohu v roku 1780. V roku 1931 bol a ku kostolu pristavená veža a chórus. Budova novej školy bola postavená v miestnej časti Na podháji v roku 1967, umiestnená je v nej i materská škola. Rímsko-katolícka fara bola založená a postavená v roku 1947. Predajňa- pohostinstvo Jednoty bola postavená v 1962. Kultúrny dom (obecný úrad ) bol slávnostne otvorený 8. septembra 1973. Na mieste starého obecného hostinca bol v roku 1991 postavený Združený objekt občianskej vybavenosti určený pre poštu, klubové priestory a záujmové organizácie.Tento objekt bol v roku 2014 , z dôvodu nevyužívania odpredaný ,za účelom rekonštrukcie na nájomné byty.


 

webygroup

dnes je: 12.12.2017

meniny má: Otília

ZVEREJNENIE VÝZVY ZSDI

Na základe žiadosti spoločnosti Západoslovenská distribučná,a.s.,zverejňujeme Výzvu pre majiteľov nehnuteľností vo veci odstránenia a okliesnenia stromov a iných porastov ohrozujúcich bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrických vedení.Zároveň zverejňujeme Upozornenie vo veci orezu a výrubu stromov.

Obmena jódových profylaktík

Obecný úrad zahájil obmenu preexpirovaných jódových tabletiek.Žiadame Vás,aby ste jódové tabletky,ktoré máte vo svojich domácnostiach a sú už po expirácii, priniesli v pracovných dňoch na Obecný úrad,kde Vám budú vydané nové tabletky.


2379415

Úvodná stránka